Aktuality | vodnk | Spravodaj | Vbor | Akcie | Podmienky chovnosti | Stanovy | Predpisy | V�sledky akci� | Inzercia | Registrcia | Linky | Kontakty
.: terriers.sk :. lnky
.: terriers.sk :. lnky

SKڊOBN PORIADOK PRE SKڊKY MALCH PLEMIEN A RETRVROV

Info :: 3. mja 2013

 
1. DRUHY SKڊOK

Plemen sliediov, terirov, jazvekov, retrvrov a duriov sa u poovnckej verejnosti teia vekej obube. S inteligentn, so vestrannmi vlohami pre vkon prva poovnctva, treba ich vak pouva v tch revroch a ternoch, do ktorch sa charakterom svojej prce hodia a kde mu by dostatone vyuit.
Vroden vlohy a stupe vcviku a pouitia v poovnckej praxi sa overuj na skkach, ktor s prispsoben charakteru tchto plemien, ale aj poiadavkm poovnckej praxe.

Uveden skupiny plemien sa mu zastni na tchto druhoch skok:
1.1. Jesenn skky malch plemien JSMP, Jesenn skky retrvrov - JSR
kvalifikuj psa ako poovne upotrebitenho na dohadvanie a prinanie malej zveri.

1.2. Lesn skky malch plemien LSMP, Lesn skky retrvrov - LSR
s skkami, ktorch absolvovanm zskava pes poovn upotrebitenos na dohadvanie srnej zveri.
Na lesnch skkach retrvrov zskava pes poovn upotrebitenos na dohadvanie a prinanie malej zveri a na dohadvanie srnej zveri.

1.3. Farbiarske skky FSMP, Farbiarske skky retrvrov - FSR
organizuj sa najm v poovnch revroch, kde pre nedostatok lesnho porastu nie je mon usporiada lesn skky. Ich absolvovanm zskava pes poovn upotrebitenos na dohadvanie srnej zveri.

1.4. pecilne skky z vodnej prce - VP
Ska sa na nich poda skobnho poriadku pre skky stavaov. Psy na nich zskavaj kvalifikciu na dohadvanie vodnej pernatej zveri.

1.5. Vestrann skky malch plemien VSMP, Vestrann skky retrvrov - VSR
s najvym typom skok z poovnho vkonu. Vodi, ktorho pes spene absolvoval VS, me poiada o zpis do Knihy vestrannch psov (U). Na vestrannch skkach sa mu zastni psy po absolvovan JS alebo LS. Vestrann skky kvalifikuj psa ako poovne upotrebitenho na dohadvanie malej a srnej zveri.

1.6. Skky retrvrov z prinania malej zveri - SRPMZ
s zameran na posdenie vrodench vlastnost plemien retrvrov ako typickch prinaov zveri, dobrch vodrov, ale aj ich schopnosti pre vestrann pouitie pri vkone prva poovnctva. Poas skok je dleit, aby bol pes bol poslun, v rukch vodia, zrove aby dokzal pracova samostatne pri vyhadvan zveri a vyvjal dostaton iniciatvu a chu zver njs a prinies. Rozhodcovia okrem toho posudzuj vzah a spoluprcu vodia so psom a ochotu psa plni prkazy vodia.
Skky s dvojdov a organizuj sa na jese v ase zkonom povolenho lovu malej zveri. Prihlky na skky prijma SRK.
spenm absolvovanm skok retrvrov z prinania malej zveri zskava pes poovn upotrebitenos na dohadvanie malej pernatej a srstnatej zveri.
Na skkach mu posudzova iba rozhodcovia s kvalifikciou pre posudzovanie na vestrannch skkach malch plemien a retrvrov.

1.7. Skky duriov SD a Farbiarske skky duriov - FD
spenm absolvovanm skok duriov alebo farbiarskych skok duriov zskava pes kvalifikciu na dohadvanie diviaej zveri. Ska sa na nich poda skobnho poriadku pre skky duriov. Zastni sa na nich mu plemen uveden v zozname PUP (prloha . 39 vyhlky).
Z uvedench skok sa na FSMP, LSMP a FD mu zastni aj plemen farbiarov.
Vetky tieto typy skok, okrem SRPMZ, mono usporiada v ktoromkovek ronom obdob, treba vak pritom bra zrete na klimatick podmienky, ponohospodrske kultry a podmienky chovu a lovu poovnej zveri.
Farbiarske, lesn a vestrann skky kvalifikuj psa ako poovne upotrebitenho na dohadvanie srnej zveri, preto sa pri skan pofarbenej stopy pouva len srnia zver.
Ak pes odde za zverou a nevrti sa do 15 mint, na skkach neobstl.
V skkach malch plemien a skkach retrvrov je niekoko rozdielnych discipln. Obidvoje s prstupn pre vetky plemen, ktor ich mu absolvova. Vetky typy skok malch plemien a skok retrvrov mono kombinova (napr. JSMP a JSR). Vodii psov, i u malch plemien alebo retrvrov, sa mu rozhodn, ktor skky chc absolvova, i s disciplnami pre mal plemen alebo s disciplnami pre retrvry, vdy vak bez akejkovek vnimky (napr. retrver me absolvova JSMP a jazvek JSR). Na prihlke na skky treba uvies ten typ skok, na ktor sa majite psa prihlasuje.

2. PREDMETY SKڊOK

2.1. uch

Rozhodca posudzuje kvalitu uchu poas skania tch discipln, kde pes uch pouva. Pri jeho hodnoten mus sasne zvaova vetky okolnosti, najm na ak vzdialenos pes zvetr zver, ak s pri tom poveternostn podmienky, sila vetra, vlhkos a teplota vzduchu, povaha ternu, porast ap.

2.2. Hlasitos

Pes by mal preukza hlasitos na stope ivej zveri alebo pri kontakte s ou, ke ju sm vyraz a naha.
Znmkou 4 sa hodnot pes, ktor erstv stopu zveri hne sleduje a pravidelne hlsi bez toho, aby zver pred sebou sledoval zrakom, alebo pes, ktor zver sm vyraz, sleduje a hlsi, aj ke ju u nevid.
Znmkou 3 sa hodnot pes, ktor pracuje ako pri znmke 4, hlsenie je vak preruovan dlhmi odmlkami.
Znmkou 2 sa hodnot pes, ktor hlsi zver len dovtedy, km ju vid, a ke ju strca z dohadu, prestva hlsi.
Znmkou 1 sa hodnot pes, ktor hlsi zver po zoen s prestvkami, znane preruovane.
Znmkou 0 sa hodnot pes, ktor pri prenasledovan unikajcu zver vid, ale nehlsi ju.

2.3. Poslunos

Rozhodca sleduje poas celch skok, ako pes reaguje na povely vodia, najm na zkladn povely na privolanie, ak nie je prve v kontakte so stopou zveri. Ak je pes v pohybe za zverou, ktor naiel v poraste a sleduje ju, i u hlasito alebo nemo, a nereaguje na privolanie, nem to hodnoti rozhodca ako neposlunos. Tento prejav temperamentu je v danom okamihu cennej. Prli ast a opakovan povely zniuj znmku z poslunosti.

2.4. Sprvanie sa po vstrele

Ska sa pri disciplne sliedenie. Vodi na povel rozhodcu jeden raz vystrel z brokovnice, a to v okamihu, ke pes prehadva porast vo vzdialenosti 10-15 metrov od vodia a nepozer sa na neho.
Pes, ktor preuke svojm sprvanm sa, e sa neboj vstrelu a zostane pokojn pod vplyvom vodia, hodnot sa znmkou 4. Ak zane pes po vstrele vystraene pobieha vo vej vzdialenosti a nereaguje na privolanie, hodnot sa znmkou 3, prpadne niou.
Pes, ktor m strach z vstrelu, to znamen, e od vodia vystraene odbehne, ned sa privola, strat zujem o aliu prcu, sprva sa bojazlivo a nedverivo, hodnot sa znmkou 0 a z alieho posudzovania je vylen.

2.5. Vodenie na remeni

Rozhodca uren pre posudzovanie tejto disciplny vyti v lesnom poraste trasu pribline rovnak pre vetky skan psy. Trasa predstavuje pribline kruh tak, aby viedla cez rozlin ternne prekky (spadnut alebo vyrban strom, pomedzi kry, cez priekopu ap.).
Rozhodca sleduje zo stredu kruhu vodia so psom po celej trase. Vodi vedie psa na vypacom alebo farbiarskom remeni, ktor m prehoden cez prav plece a na avom m puku. Poas skky nesmie vodi dra reme v ruke a usmerova pohyb psa. Pes m s pokojne za svojm vodiom alebo veda jeho avej nohy, nem ho predbieha, ani sa necha aha, nem sa zapleta do krov alebo omotva okolo stromov. Ak pes ah vodia, myk ho, a ak ho mus vodi viackrt odmotva zo stromov, dostane merne niiu znmku.

2.6. Sliedenie

asov limit: 20 mint
Ska sa v lese alebo na poli s vym porastom, prpadne pri vode s dostatonm porastom, ktor znemouje psovi hada zver zrakom.
Pes mus sliedi rchlosou, ktor zodpoved kvalite jeho uchu, systematicky a vytrvalo pred vodiom, v dosahu dostrelu brokov.
Pes, ktor nem snahu njs zver a pobehuje iba v blzkosti vodia, hodnot sa znmkou 0.
Sliedenie sa ska najmenej 20 mint. Ke pes do 20 mint nenaraz na zver, mus sa skanie prerui a pes mus by nasaden v lepie zazverenej asti revru (po odskan ostatnch psov).

2.7. Stopa ivej zveri

asov limit: 15 mint
Pes mus sledova stopu zveri, na ktor ho vodi nasadil, alebo ktor na prkaz vodia sm naiel, do vzdialenosti najmenej 200 krokov.
Znmkou 0 sa hodnot pes, ktor o stopu nem zujem.

2.8. Stopa vodia

Jeden z rozhodcov podr psa, druh odde s vodiom po vetre s dvoma odchlkami od priameho smeru, na vzdialenos asi 200 krokov, kde sa dobre skryj.
Skka sa rob v prehadnom terne, aby rozhodca, ktor psa potom vypust, mal monos vidie zakladanie stopy i jej sledovanie psom. Pes me pozorova zakladanie stopy do vzdialenosti asi 20 krokov. Potom ho rozhodca nasad na stopu a s povelom "hadaj pna" (alebo inm vhodnm povelom) ho niekoko krokov vedie po stope a vypust ho.
Znmkou 0 sa hodnot a z alieho posudzovania je vylen pes, ktor ani po tvrtom nasaden na stopu nedjde k vodiovi.

2.9. Dohadvanie a prinanie pernatej zveri

asov limit: 10 mint
Pes m preukza, e doke njs zastrelen pernat zver, ktor po zsahu spadla do vyieho porastu a poovnk ju nevid.
Pre vetky skan psy mus by pouit rovnak druh zveri. Rozhodca vyberie vhodn miesto (lku, zemianisko ap.) a hod zver o najalej (minimlne 25 m od miesta, z ktorho sa vypa pes). Vodi ani pes nesm vidie, kde zver dopadla. Na vzvu rozhodcu vodi vypust psa s povelom k hadaniu zveri. Pes m miesto rchlo a ochotne prehada, po njden zver bez vhania prinies a v sede odovzda. Zver mus njs a prinies do 10 mint, inak disciplnu nemono povaova za splnen. Rozhodca hodnot najm ochotu psa njs zver, jej neodkladn uchopenie, priamoiare prinesenie a spoahliv odovzdanie. Znmku ovplyvuje as (v rmci limitu), ktor pes potreboval na splnenie lohy a celkov prca.

2.9. Dohadvanie a prinanie srstnatej zveri

asov limit: 10 mint
Pes m preukza, e doke njs zastrelen srstnat zver (zajac, krlik), ktor po zsahu spadla do vyieho porastu a poovnk ju nevid. (Tto disciplna sa ska a hodnot pri plemench retrvrov.)
Pre vetky skan psy mus by pouit rovnak druh zveri. Rozhodca vyberie vhodn miesto (lku, zemianisko ap.) a hod zver o najalej. Vodi ani pes nesm vidie, kde zver dopadla. Na vzvu rozhodcu vodi vypust psa s povelom k hadaniu zveri. Pes m miesto rchlo a ochotne prehada, po njden zver bez vhania prinies a v sede odovzda. Zver mus njs a prinies do 10 mint, inak disciplnu nemono povaova za splnen. Rozhodca hodnot najm ochotu psa njs zver, jej neodkladn uchopenie, priamoiare prinesenie a spoahliv odovzdanie. Znmku ovplyvuje as (v rmci limitu), ktor pes potreboval na splnenie lohy a celkov prca.

2.10. Prinanie pernatej zveri na diaku na poli

asov limit: 10 mint
Ak pes nemal monos dohada po stope postriean mal pernat zver aspo do vzdialenosti 150 m, zalo sa mu 150 m dlh stopov drha (vleka) s dvoma oblkmi. Na prpravu vleky sa pouije zver uloven v de skok. Rozhodca po zaloen stopy nech zver na konci stopovej drhy, pokrauje v priamom smere asi 50 metrov a skryje sa tak, aby ho pes nemohol vidie. Zakladanie stopy pes nesmie vidie.
Vleky sa robia na poli. Zver sa nesmie aha po erstvej orine, erstvo pohnojenom alebo chemikliami oetrenom poli. Vzdialenos medzi jednotlivmi drhami mus by najmenej 50 metrov. Na zakladanie stp sa pouva baant, alebo jarabica.
Na pokyn druhho rozhodcu vodi nasad psa na zaiatok stopy, me ho vies na remeni asi 20 krokov, potom ho vone vypust s poslednm povelom na prinesenie zveri. Pes me sledova stopu s nzkym alebo vysokm nosom alebo pod vetrom, mus sa vak stopou riadi. Celkove me by pes nasaden na stopu tyri razy.
Znmkou 4 sa hodnot pes, ktor sleduje stopu, zver sprvne prinesie a odovzd.
Znmkou 3 sa hodnot pes, ktor stopu vypracuje a po druhom nasaden, zver sprvne prinesie a odovzd, alebo pes, ktor stopu vypracuje po prvom nasaden, zver sprvne prinesie, ale zle odovzd.
Znmkou 2 sa hodnot pes, ktor sprvne sleduje aspo as stopy, zvyok vypracuje vonm hadanm, zver vak njde, sprvne prinesie a odovzd vodiovi, alebo pes, ktor stopu vypracuje a po treom nasaden, zver sprvne prinesie a odovzd.
Znmkou 1 sa hodnot pes, ktor njde zver vonm hadanm a prinesie ju vodiovi do 10 mint, alebo pes, ktor vypracuje stopu a po tvrtom nasaden, zver sprvne prinesie a odovzd.
Znmkou 0 sa hodnot pes, ktor neprinesie zver ani po tvrtom nasaden.

2.11. Prinanie srstnatej zveri na diaku na poli

asov limit: 10 mint
Ak pes nemal monos dohada po stope postriean mal srstnat zver aspo do vzdialenosti 200 m, zalo sa mu 200 m dlh stopov drha (vleka) s dvoma oblkmi. Na prpravu vleky sa pouije zver uloven v de skok. Rozhodca po zaloen stopy nech zver na konci stopovej drhy, pokrauje v priamom smere asi 50 metrov a skryje sa tak, aby ho pes nemohol vidie. Zakladanie stopy pes nesmie vidie.
Vleky sa robia v poli. Zver sa nesmie aha po erstvej orine, erstvo pohnojenom alebo chemikliami oetrenom poli. Vzdialenos medzi jednotlivmi drhami mus by najmenej 50 metrov. Na zakladanie stp sa pouva div alebo domci krlik, prpadne zajac s vekosou krlika. Pre plemen retrvrov a sliediov, okrem kokerpanielov, mono poui zajaca.
Na pokyn druhho rozhodcu vodi nasad psa na zaiatok stopy, me ho vies na remeni asi 20 krokov, potom ho vone vypust s poslednm povelom na prinesenie zveri. Pes me sledova stopu s nzkym alebo vysokm nosom alebo pod vetrom, mus sa vak stopou riadi. Celkove me by pes nasaden na stopu tyri razy.
Znmkou 4 sa hodnot pes, ktor sleduje stopu, zver sprvne prinesie a odovzd.
Znmkou 3 sa hodnot pes, ktor stopu vypracuje a po druhom nasaden, zver sprvne prinesie a odovzd, alebo pes, ktor stopu vypracuje po prvom nasaden, zver sprvne prinesie, ale zle odovzd.
Znmkou 2 sa hodnot pes, ktor sprvne sleduje aspo as stopy, zvyok vypracuje vonm hadanm, zver vak njde, sprvne prinesie a odovzd vodiovi, alebo pes, ktor stopu vypracuje a po treom nasaden, zver sprvne prinesie a odovzd.
Znmkou 1 sa hodnot pes, ktor njde zver vonm hadanm a prinesie ju vodiovi do 10 mint, alebo pes, ktor vypracuje stopu a po tvrtom nasaden, zver sprvne prinesie a odovzd.
Znmkou 0 sa hodnot pes, ktor neprinesie zver ani po tvrtom nasaden.

2.12. Sliedenie a dohadvanie pohodenej zastrelenej srstnatej a pernatej zveri v lese

Tto disciplna sa ska a hodnot ako na skkach retrvrov z prinania malej zveri (SRPMZ) s tm rozdielom, e do vyhradenho priestoru sa hod 1 kus srstnatej a 1 kus pernatej zveri.
Poas sliedenia vodi na povel rozhodcu jeden raz vystrel z brokovnice, a to v okamihu, ke pes prehadva porast vo vzdialenosti 10-15 metrov od vodia a nepozer sa na neho. Pri tejto disciplne sa zrove hodnot aj sprvanie sa po vstrele.

2.13. Prinanie vleenej srstnatej zveri na diaku v lese

asov limit: 10 mint
Na odskanie prinania srstnatej zveri sa zaklad 200 metrov dlh, jeden raz v tupom uhle lomen stopa (vleka) so zastrelenou srstnatou zverou. Vleky sa robia v lese so vzdialenosou medzi jednotlivmi drhami minimlne 150 krokov.
Rozhodca po zaloen stopy nech zver na konci stopovej drhy a ukryje sa v priamom smere asi 50 metrov od konca stopovej drhy tak, aby dostatone videl na odloen zver a aby ho pes nemohol vidie.
Na pokyn druhho rozhodcu vodi nasad psa na zaiatok stopy, me ho vies na remeni asi 20 metrov. Potom ho vone vypust s poslednm povelom na prinesenie zveri. Celkove me by pes na stopu nasaden tyri razy.
Znmkou 4 sa hodnot pes, ktor sleduje stopu, zver sprvne prinesie a odovzd.
Znmkou 3 sa hodnot pes, ktor stopu vypracuje a po druhom nasaden, zver sprvne prinesie a odovzd, alebo pes ktor vypracuje stopu po prvom nasaden ale zver zle odovzd.
Znmkou 2 sa hodnot pes, ktor stopu vypracuje a po treom nasaden.
Znmkou 1 sa hodnot pes, ktor prinesie zver a po tvrtom nasaden, resp. ktor nejav prlin zujem a dohadanie a prinesenie zveri

2.14. Nahanie v tst

asov limit: 5 mint
Vodi chod po brehu okolo vodnej plochy zarastenej tstm i inm porastom, ktor m pes prehadva, presliedi a snai sa njs a zdvihn vodn alebo in zver a umoni vodiovi zastreli ju. Nem sa pritom vyhba hlbokej vode, m ju preplva a prehada. Znmku ovplyvuj spsob pohybu psa v akom pobrenom terne, systematickos prce, vytrvalos, zujem o njdenie zveri, spsob, akm pes prekonva hlbok vodu, ako aj mnostvo a intenzita vydanch povelov.
Znmkou 4 sa hodnot pes, ktor systematicky a samostatne prehadva uren sek v tst a sna sa v om njs kaicu. Nepoklad sa za chybu, ak pes z tstia vyjde, ale sm sa bez povelu vrti. Vodi me psa miernymi povelmi usmerova.
Znmkou 3 sa hodnot pes, ktor astejie z tstia vybieha, vodi ho astejie usmeruje povelmi, no inak priestor prehadva dobre.
Znmkou 2 sa hodnot pes, ktor tstie prehadva nesystematicky, asto sa vracia k brehu, vodi ho mus astejie povzbudzova.
Znmkou 1 sa hodnot pes, ktor prehadva len okraj tstia, nejde dostatone aleko, pracuje nesystematicky a neochotne.

2.15. Prinanie kaice z hlbokej vody

asov limit: 10 mint
Kaicu hde do vody zsadne rozhodca a to asi 10 metrov od brehu, aby pes mal monos ukza, e vie plva a prinies kaicu z hlbokej vody. Mus ju sprvne odovzda.
Znmkou 4 sa hodnot pes, ktor prinesie kaicu z hlbokej vody po jednom povele. Kad al povel na prinesenie, uchopenie alebo odovzdanie zniuje znmku vdy o jeden stupe. Uchopenie kaice za letku, krk ap. nie je chybou.
Znmkou 3 sa hodnot pes, ktor priniesol kaicu po jednom povele, ale na brehu ju pust, bez povelu ju vak vezme a odovzd, alebo pes, ktormu musel da vodi dva povely, pes vak inak pracuje bezchybne, alebo pes, ktormu dal vodi len jeden povel, ale pri plvan hrabe, kaicu vak sprvne prinesie a odovzd, a tie pes, ktor pracuje bezchybne, pri odovzdvan si vak nesadne a nechce pusti kaicu.
Znmkou 2 sa hodnot pes, ktor pracuje sprvne, pri odovzdvan si vak nesadne a kaicu vypust a na tret povel alebo ju vypust na zem skr, ako ju vodi odoberie.
Znmkou 1 sa hodnot pes, ktor po dlhom povzbudzovan vynesie kaicu do stanovenho limitu (10 mint) aspo na breh.
Znmkou 0 sa hodnot pes, ktor do stanovenho limitu kaicu neprinesie.

2.16. Posliedka

Pri skke mus pes ukza, e rozliuje posliedku a von chdzu lesom. Ska sa na lesnej ceste, poovnckom chodnku, okraji lesa ap., pred prcou na pofarbenej stope.
Vodi ide vemi pomalm krokom, pes m s ticho a pokojne bu za nm alebo pri jeho avej nohe vone, neuptan. Vodi asi po 20 krokoch psa miernym pohybom zastav, poodde asi 20 krokov a nenpadnm pohybom psa privol. Pes sa m pribli pomalm krokom, nie skokmi. Vodi tam znovu psa pokynom odlo, pokrauje alch 20 krokov, zastav sa, snme z ramena zbra a vystrel. Pes mus zosta pokojne na mieste odloenia. Po vstrele sa vodi vrti k psovi a pripta ho na reme.
Skanie tejto disciplny sa m o najviac podoba skutonmu lovu raticovej zveri pri posliedke so psom.
Ak pes po odloen odde z miesta za vodiom, me dosta znmku najviac 1. Ak pes ujde z miesta odloenia, dostane znmku 0.
Chyby: hlun prejavy psa v dsledku slabch nervov, hlasit povely, rchla chdza, neochota psa k odloeniu, kuanie.

2.17. Prca na pofarbenej stope srnej zveri

Ska sa na umelo pofarbenej 600 krokov dlhej stope srnej zveri. Stopov drhy vopred vyzna usporiadate. Stopov drhy musia by oslovan a na stromoch spredu oznaen snmatenmi znakami, zozadu mu by oznaen vpnom alebo farbou. Jednotliv drhy musia by od seba vzdialen najmenej 150 krokov. Na konci stopovej drhy mus by vyznaen spojovac chodnek, po ktorom pomocnci prenaj zver z jednej stopy na druh.
Pofarben stopu rob rozhodca s pomocnkmi, ktor odstrauj predn znaky (nesm zosta na strome ani na zemi). Znaky spredu na stromoch sa mu necha len na zaiatku stopovej drhy v dke asi 50 krokov a pri leovisku. Asi po 300 krokoch sa urob pofarben leovisko a ozna sa. Potia mus s pes vdy ako vodi (na remeni). Leovisko sa oznauje zlomkom alebo inm poovnckym spsobom. Drha stopy je dvakrt lomen a na jej konci mus vdy lea srnia zver, dobre zait (via vstreln rana mus by tie zait). Faa s farbou a pomocn predmety sa schovaj po zaloen stopy na konci drhy, priamo pri poloenej zveri. Na jednu pofarben stopu sa me poui najviac pol litra farby (najlepie hovdzej krvi, nesmie sa vak miea s vodou, odpora sa miea ju s krvou zo srnej zveri, prpadne s obsahom aldka zveri). Zakladanie pofarbenej stopy proti smeru drhy stopy je zakzan. Ak sa tto skutonos zist, skka nebude uznan.
Po zaloen pofarbenej stopy pozna rozhodca na papier presn as jej zakladania, podpe sa na a pripevn ho na strom na zaiatku drhy.
Stopov drhu pre farbiarske skky (12 hodn star) zakladaj usporiadatelia obdobnm spsobom vopred.
Pes sa priklad na stopu najskr o hodinu po jej zaloen, na FS najskr po 12 hodinch. Mono ho vies ako:
a) vodia
b) oznamovaa
c) hlsia
d) hlasitho oznamovaa

Vodi psa mus spsob vedenia psa oznmi rozhodcom vopred, najneskorie pred nasadenm psa na stopu. Ak pes pracuje ako oznamova, hlsi alebo hlasit oznamova, po spenom vypracovan stopy sa k zskanmu bodovmu hodnoteniu prirta 5 bodov. Cel stopov drhu mus pes vypracova maximlne za jednu hodinu.

a) vodi
Pes mus vies svojho vodia na 5 m dlhom farbiarskom remeni a na koniec drhy stopy, kde le zver. Jeho prca sa hodnot znmkou 4 vtedy, ak vodi sleduje psa vonm krokom. Ak zde pes zo stopy a sm sa oprav, nepovauje sa to za chybu. Ak sa vodi obzer, aby zistil smer stopy poda znaiek, zniuje sa znmka o jeden stupe. Po cel as mus by zrejm, e pes je zaahnut vo farbiarskom remeni, e sleduje stopu s istotou. Na stopu sa me pes optovne nasadi najviac tri razy. Kad nov nasadenie a vrtenie psa na stopu zniuje znmku o jeden stupe, take vypracovanie celej stopy a po trojnsobnom zablden a vrten na stopu sa hodnot znmkou 1, ak pes prcu nedokon, hodnot sa znmkou 0.
Chyby: Ak pracuje pes s vysokm nosom, nezaahnut v remeni, bldi, sleduje stopy zdravej zveri, stle ho treba pobda, nervzne a rchlo, nezaujma sa o stopu a najm o jej dokonenie. Ak pracuje pes na stope a prehnane rchlo a vodi ho nesta sledova vonm krokom, hodnot sa najviac znmkou 2.

b) hlsi
Pes po priloen na nstrel pracuje a po oznaen leovisko ako vodi. Tam ho vodi vypust a alej pes pracuje ako hlsi. Zvyok drhy stopy mus pes vypracova samostatne a do 15 mint od vypustenia mus zaa hlsi srniu zver a dovtedy, km k nemu vodi neprde. Psa nemono nijakm spsobom povzbudzova alebo nti hlsi. Nepovauje sa za chybu, ak sa pes nakrtko odmluje. Ak zlyh pes ako hlsi, me ho vodi privola sp a od leoviska vypracova zvyok stopy ako vodi. Znmka za vkon sa mu vak zniuje o jeden stupe. Na celej drhe stopy vrtane vodia me pes zabldi a znovu by nasaden na stopu u len dva razy. Znmka sa mu pri kadom novom nasaden zniuje o jeden stupe.
Chyby: bldenie, sledovanie stp zdravej zveri, nevrazn hlsenie, oneskoren hlsenie, hlsenie s dlhmi odmlkami, nehlsenie, opustenie zveri, nezujem o prcu a najm o jej dokonenie.

c) oznamova
Vodi pred zaatm tejto disciplny mus rozhodcom oznmi, akm spsobom mu pes oznmi njden zver.
Od nstrelu po oznaen leovisko pracuje pes na remeni ako vodi. Pri leovisku ho vodi vypust a zvyok drhy mus vypracova vone, zver si overi a do 15 mint od vypustenia sa vrti po vodia, ktor ak na mieste vypustenia. Rozhodca na konci drhy mus dva pozor, i si pes zver overil. Po odchode psa oznmi rozhodca zatrbenm (signlkou), e pes pri zveri bol a vracia sa. Po nvrate m pes ohlsenm spsobom oznmi vodiovi, e zver naiel a snai sa dovies ho najkratou cestou k zveri. Ak pes zlyh ako oznamova, zni sa znmka za vkon o jeden stupe a vodi m prvo privola psa a vies ho alej ako vodia. Na celej drhe stopy vrtane vodia me pes zabldi a by nasaden na stopu u len dva razy, znmka sa vak zniuje vdy o jeden stupe.
Chyby: Ak neprde pes po vypusten k zveri, aby si ju overil, a vrti sa k vodiovi, nevrazn oznamovanie, neist vedenie k zveri. Ak neoznmi pes njden zver vodiovi vopred uvedenm spsobom, neme sa hodnoti prca psa ako oznamova.

d) hlasit oznamova
Hlasit oznamova sa ska ako oznamova s tm rozdielom, e pes mus poas vedenia svojho vodia k zveri v uritch intervaloch hlsi. Povzbudenie psa pri prci nie je chybou.

2.18. Odloenie

asov limit: 5 mint
Vodi na urenom mieste odlo psa bu vone, alebo priviazanho na plne rozvinutom farbiarskom remeni a vzdiali sa z jeho dohadu. Pes mus zosta pokojn po cel as skania. Po uplynut tohto asu sa vodi vrti k psovi, a ak bol odloen vone, mus sa necha pokojne pripta.
Ak pes pri skan odloenia odde hada svojho pna, hodnot sa znmkou 0. Ak je pes pri odloen nepokojn a poodde za vodiom, nie vak viac ako 10 metrov, me dosta znmku najviac 2. Ak je pes pri odloen priptan na plne rozvinutom farbiarskom remeni, zniuje sa znmka z vkonu o jeden stupe. Ak pes priptan pri odloen tek alebo ku, vzdiali sa na cel dku remea alebo sa na remeni myk, dostane znmku 0.

Skky retrvrov z prinania malej zveri


Predmety skok


1. POSLUNOS

1.1. Sprvanie sa na stanoviti

asov limit: 5 mint
Pes m by pri odloen na stanoviti plne pokojn. Vodi me psa odloi vone alebo priptanho na vodidle. Ak je pes priptan na vodidle, me aj pri bezchybnej prci dosta maximlne znmku 2. Ska sa tak, e vodii sa rozostavia asi 20 krokov od seba, na spsob obstavenho priehonu. V priehone sa pohybuj dvaja a traja pomocnci, ktor robia hluk a minimlne pkrt vystrelia zo zbrane do vzduchu. Psy, ktor sa prve neskaj, nesm by v blzkosti tohto priestoru.
Chyby: tekanie, vstvanie, ahanie remea, odchdzanie z miesta, opakovan povely vodia zniuj ohodnotenie. Opakovan tekanie, kuanie, vytie alebo nepokojnos psa sa hodnot znmkou 0.

1.2. Vodenie na remeni

Disciplna sa ska jednak pri voden psa na vone visiacom vodidle a jednak poas celch skok, ke vodi nevie, e ho rozhodcovia pozoruj. Pes m s pokojne popri avej nohe vodia do vzdialenosti asi 100 krokov k miestu odloenia psa. Prvch 50 krokov je pes priptan na vodidle a m s tak, aby plecia psa boli asi na rovni kolien vodia alebo tesne za vodiom. Ak sa vodi zastav, pes si mus okamite a bez povelu sadn pri jeho nohe.
Znmku 4 obdr len ten pes, ktorho vodi nemus v priebehu skania disciplny usmerova.
Chyby: predbiehanie, ahanie, zaostvanie, opakovanie povelov, trhanie remeom

1.3. Vodenie vone pri nohe

Po prejden 50 krokov so psom priptanm na vodidle d rozhodca povel vodiovi na uvonenie psa z vodidla. Pes sa mus sprva pokojne, a s pri nohe vodia tak, akoby bol naalej priptan na vodidle. Nesmie sa vzdiali od vodia.
Chyby: predbiehanie vodia, zaostvanie, opakovan povely

1.4. Odloenie s vstrelom

Odloenie je zverenou fzou vodenia psa pri nohe vodia. Po 50 krokoch vonho vedenia sa vodi zastav a tichm povelom, alebo posunkom psa odlo bez toho, aby sa k nemu otoil. Vodi potom pokrauje alej k rozhodcovi, ktor ak v kryte. Tam asi po 1 minte na pokyn rozhodcu vystrel raz a po uplynut 10 seknd druh raz. Potom sa pomalm krokom vrti k psovi, nech ho prisadn a upta ho na vodidlo.
Ak vodi pri odloen nech pri psovi nejak predmet (batoh, vodidlo a pod.) zniuje sa znmka z vkonu o jeden stupe.
Chyby:
pes si pri odloen sadne zniuje sa ohodnotenie o 1 bod
pes sa pri odloen postav zniuje sa ohodnotenie o 2 body
pes sa pri odloen vzdiali z miesta zniuje sa ohodnotenie o 3 body
Ak sa pes vzdiali poas odloenia z miesta o viac ako 3 m, hodnot sa znmkou 0. Ak pes pri odloen vyje, tek, ku, alebo sa chce vzdiali a vodi ho dontil zosta na mieste, tie sa hodnot znmkou 0. Psy, ktor sa boja vstrelu, hodnotia sa znmkou 0.

1.5. Poslunos

Poslunos a ovldatenos s zkladn disciplny pri predvdzan psa. Posudzuje sa v priebehu celch skok, teda pri prci na poli, v lese a vo vode. Pes mus ochotne a hne poslchnu a vykona kad hlasit alebo in rozkaz svojho vodia. Pri prci ostatnch psov mus zosta pokojn, nesmie aha za vodidlo, ani teka.

1.6. Ovldatenos

Posudzuje sa poas celej skky. Hodnot sa, ako pes spolupracuje s vodiom, s akou ochotou pln jeho pokyny, a i s nm udruje kontakt. Od retrvra sa oakva ovldatenos zvukovmi aj posunkovmi povelmi na akkovek vzdialenos.
Ak pes poas sliedenia v lese a na poli zo zver, m zosta pokojn. Ak zane zver prenasledova, ale na povel sa vrti alebo zaahne, hodnot sa znmkou z ovldatenosti maximlne 3. Ak sa pes dostane mimo vplyvu vodia a nereaguje ani na opakovan povely, neme na skkach obst.

2. PRCA NA POLI

2.1. Prinanie vleenej pernatej zveri

asov limit: 15 mint
Na odskanie prinania pernatej zveri (baantej) sa zaklad 200 krokov dlh, jeden raz pribline v pravom uhle lomen stopa (vleka) s erstvo zastrelenou pernatou zverou. Pernat zver mus by vyspel a nenaruen. Vleka m by zaloen v nzkom poraste v priehadnom terne alebo na vonom poli, v iadnom prpade nie v lenitom terne. Rozhodca, ktor zaklad stopu, po jej ukonen nech zver presne na konci stopy (nie je prpustn da ju bokom alebo nejako skry), odde v priamom smere od zaloenej stopy asi 50 krokov a tam sa skryje tak, aby ho pes nevidel. Na vyzvanie druhho rozhodcu prilo vodi psa na nstrel oznaen perm, asi 20 krokov od nstrelu ho me vies na nre v smere stopy, potom ho vone vypust. Pri vypan mu me da posledn povel na prinesenie zveri. Ak pes zlyh pri prvom nasaden, me ho vodi nasadi na stopu op, najviac vak tri razy. Aby pes obstl, mus zveri prinies do 15 mint bez zretea na to, i bol nasaden jeden alebo tri razy.
Ak pes neprinesie zver do stanovenho limitu, hodnot sa znmkou 0. Pri hodnoten sa prihliada na ochotu psa zver njs a prinies, a na spsob prce psa.

2.2. Sliedenie a dohadvanie pohodenej zastrelenej pernatej zveri

asov limit: dohadvanie 15 mint
Sliedenie a dohadvanie sa ska v dostatone vysokom poraste, aby v om nebolo vidie pohoden zver. Do priestoru s rozmermi 200x50 metrov hod rozhodca z uej strany pomyselnho obdnika 2 kusy zastrelenej pernatej zveri v smere vetra tak, aby to pes ani vodi nevideli.
Vodi vypust psa na opanej strane obdnika a postupuje s nm proti vetru. Pes mus sliedi pred vodiom pod pukou do rky asi 25 metrov po obidvoch stranch a maximlne 20 metrov pred vodiom. Hodnot sa pritom ovldatenos psa a jeho chu aktvne prehadva vyhraden priestor a njs zver ukryt v poraste. Poas sliedenia vodi raz vystrel.
Rozhodca zastav vodia asi 25 m pred miestom, kde sa nachdza zver a pes mus preukza, e je schopn ju njs a prinies. Vodi sa me pohybova po obvode vyhradenho priestoru, nesmie sa vak pribliova k pohodenej zveri. Psa me usmerova posunkami alebo zvukovmi povelmi. Opakovan hlasit povely zniuj znmku z vkonu psa. Pes, ktor njden zver samostatne nevezme, hodnot sa znmkou 0.
Pri hodnoten prce psa sa berie do vahy as, v ktorom pes dohad a prinesie zver. as sa meria od zastavenia vodia rozhodcom. Kad pes mus pri tejto disciplne dosta nov priestor na prcu.
Hodnotenie:
znmka 4 ak pes prinesie obidva kusy zveri do 5 mint
znmka 3 ak pes prinesie obidva kusy zveri do 10 mint
znmka 2 ak pes prinesie obidva kusy zveri do 15 mint
znmka 1 ak do 15 mint prinesie pes 1 kus zveri
znmka 0 ak pes zver nenjde a neprinesie ani jeden kus zveri

3. PRCA V LESE

3.1. Prinanie vleenej srstnatej zveri
asov limit: 15 mint
Vleka sa zaklad v dke 300 krokov s dvoma oblkmi. Zaklad sa tak, aby poslednch 100 krokov viedla cez les. Ak to vybran priestor nedovouje, me by zaloen cel v lesnom poraste, poda monosti v redom, aby sa dala sledova prca psa aspo prvch 100 krokov.
Zver na zakladanie stp mus by vyspel, zastrelen, nenaruen, me sa poui bu pon zajac alebo krlik (div alebo domci).
Rozhodca, ktor zaklad stopu, ah zver na nre po vyznaenej stopovej drhe, nech ju lea presne na konci drhy a pokrauje v smere stopy asi 50 krokov a tam sa skryje tak, aby ho pes nemohol vidie ani zvetri. Ukonenie zakladania stopy oznmi dohodnutm signlom.
Na vyzvanie druhho rozhodcu vodi prilo psa na nstrel oznaen srsou alebo vlnou. Me ho 20 krokov od nstrelu vies na nre alebo na vodidle po stope, potom ho vone vypust s poslednm rozkazom na prinesenie zveri. Po vypusten psa me vodi zosta na mieste, odkia psa vypal, alebo sa vrti na nstrel. Miesto u potom nesmie zmeni do konca hodnotenia prce psa.
Vodi me nasadi psa na stopu najviac tri razy. Aby pes obstl, mus prinies zver do 15 mint bez zretea na to, i bol nasaden jeden alebo tri razy.
Ak pes zver neprinesie, hodnot sa znmkou 0 a na skkach neobstl.

3.2. Sliedenie a dohadvanie pohodenej zastrelenej srstnatej zveri

asov limit: na dohadanie 15 mint
Sliedenie a dohadvanie sa ska v lesnom poraste. Do priestoru s rozmermi 50x50 metrov hod rozhodca z jednho miesta 2 kusy zastrelenej srstnatej zveri alebo 2 usmrtench domcich krlikov v 90 stupovom uhle. Vodi vypa psa asi 200 metrov vyhradenm priestorom, v ktorom sa nachdza zver a sliedi so psom proti vetru. Pes mus sliedi pod pukou asi 20 metrov do obidvoch strn po rke a asi 20 metrov pred vodiom. Vodi me psa pri slieden tichmi povelmi a posunkami usmerova. Rozhodca zastav vodia pribline v mieste, z ktorho hdzal zver do porastu. Pes mus preukza, e je schopn zastrelen zver njs a prinies. Vodi sa me pohybova po obvode vyhradenho priestoru, nesmie vak do neho vstpi a pribliova sa k zveri. Opakovan hlasit povely zniuj znmku z vkonu psa. Pes, ktor njden zver samostatne nevezme, hodnot sa znmkou 0.
Kad pes mus dosta na sliedenie a dohadanie zveri nov priestor. as pre hodnotenie dohadania zveri sa meria od zastavenia vodia rozhodcom.
Hodnotenie:
znmka 4 ak pes prinesie obidva kusy zveri do 5 mint
znmka 3 ak pes prinesie obidva kusy zveri do 10 mint
znmka 2 ak pes prinesie obidva kusy zveri do 15 mint, alebo 1 kus do 5 mint
znmka 1 ak do 15 mint prinesie pes 1 kus zveri
znmka 0 ak pes zver nenjde a neprinesie ani jeden kus zveri

4. PRCA VO VODE

4.1. Stopa zveri na vode
asov limit: 20 mint
Pes mus sledova stopu ivej kaice a m ju do 20 mint prinies, alebo vytlai na von hladinu, kde ju na pokyn rozhodcu me vodi zastreli. Pri tejto disciplne mus rozhodca zisti a posdi, ako pes pouva uch pri sledovan stopy kaice.
Skka sa rob tak, e do primerane hustho tstia, aby rozhodcovia mohli sledova prcu psa, vypust sa kaica s jednou letkou upravenou tak, aby nemohla lieta. Letku nesmie ma zlomen. Zaiatok stopy mus by na brehu a riadne oznaen. Pes nesmie sledova zakladanie stopy. Vodi ho vypust mintu po zaloen stopy.
Ak prinesie pes in zver, ako bola vypusten, nepovauje sa to za chybu, prca sa ukon a hodnot sa poda podanho vkonu. Ak pes nesleduje stopu kaice minimlne 10 metrov od miesta vypustenia a chyt kaicu hne po nasaden na stopu, nepreuke teda prcu na stope, vypust sa mu nhradn kaica a disciplnu sliedenie opakuje. Predchdzajci vkon sa neberie do vahy.
V prpade, ak neme rozhodca inak sledova stopu kaice, usporiadate¾ je povinn urobi v blzkosti tstia posedy. Podmienkou pri tejto disciplne je, aby sa dala kaica vypa pre kadho psa z inho miesta.
Posudzuje sa temperament, vdr psa a jeho snaha o samostatn aktvnu innos pri hadan zveri. Zsadne sa vyaduje, aby pes pracoval vnivo a s radosou, so snahou preukzatene sa dosta do kontaktu so zverou. Hodnotenie sa zniuje za neochotn a pomal plnenie povelov, vhav vstup do vody a nezujem o zver.
Hodnotenie:
Znmkou 4 sa hodnot pes, ktor bezchybne sleduje stopu ivej kaice, v urenom limite ju dohad a prinesie, alebo vytla na hladinu.
Znmkou 3 sa hodnot pes, ktor stopu kaice sleduje sstavne, ale nepodar sa mu vytlai ju na von hladinu alebo prinies. Z jeho celkovej prce vak mus by zrejm, e pracuje ochotne a s chuou.
Znmkou 2 sa hodnot pes, ktor sleduje stopu nesvislo - preruovane, asto z tstia vybieha, vodi ho povzbudzuje astmi povelmi. Po cel as vak mus tstie prehadva a snai sa kaicu dohada.
Znmkou 1 sa hodnot pes, ktor sleduje stopu kaice krtko, v tst nesvislo sliedi, asto z neho vybieha a vodi ho neustlymi povelmi nti pracova; preukazuje len mal ochotu kaicu dohada.
Znmkou 0 sa hodnot pes, ktor do tstia v asovom limite nevojde, alebo iba na krtku chvu, avak bez zujmu had kaicu.
Ak pes kaicu neprinesie, hoci mal viditen prleitos ju chyti, hodnot sa znmkou 0 zo stopy zveri vo vode.

4.2. Prinanie kaice z hlbokej vody

asov limit: 5 mint
Kaicu hde do hlbokej vody zsadne rozhodca, a to asi 10 metrov od brehu, aby pes mal monos ukza, e vie plva a prinies kaicu z hlbokej vody. Mus ju sprvne odovzda. Pes pred vypustenm m sedie alebo lea vone, neuptan, pri nohe vodia. Ak ho m vodi priptanho na vodidle, me dosta znmku maximlne 3. Pri hdzan kaice do vody uren pomocnk zrove vystrel z brokovej zbrane. Vodi na pokyn rozhodcu d povel psovi na prinesenie kaice. Pes mus najkratou cestou plva ku kaici a prinies ju. Za chybu sa povauje, ak pes sko do vody bez toho, aby mu dal vodi povel.
Hodnotenie:
Znmkou 4 sa hodnot pes, ktor prinesie kaicu z hlbokej vody po jednom povele. Kad al povel na prinesenie, uchopenie alebo odovzdanie zniuje znmku vdy o jeden stupe. Uchopenie kaice za letku, krk ap. nie je chybou.
Znmkou 3 sa hodnot pes, ktor priniesol kaicu po jednom povele, ale na brehu ju pust, bez povelu ju vak vezme a odovzd, alebo pes, ktormu musel da vodi dva povely, pes vak inak pracuje bezchybne, alebo pes, ktormu dal vodi len jeden povel, ale pri plvan hrabe, kaicu vak sprvne prinesie a odovzd, a tie pes, ktor pracuje bezchybne, pri odovzdvan si vak nesadne a nechce pusti kaicu.
Znmkou 2 sa hodnot pes, ktor pracuje sprvne, pri odovzdvan si vak nesadne a kaicu vypust a na tret povel alebo ju vypust na zem skr, ako ju vodi odoberie.
Znmkou 1 sa hodnot pes, ktor po dlhom povzbudzovan vynesie kaicu do stanovenho limitu (5 mint) aspo na breh.
Znmkou 0 sa hodnot pes, ktor v asovom limite kaicu neprinesie alebo ju sm, bez povelu, neuchop.

5. PRINANIE

Pes mus kad njden zver ihne a bez povelu uchopi, s radosou prinies vodiovi a v sede odovzda. Za sprvne prinanie sa povauje to, ak pes zver sprvne uchop poda jej druhu a hmotnosti, obratne ju prinesie a v sede odovzd. Za chybu sa nepovauje, ak pes aportovan zver krtko, avak bez zdvihnutia hlavy, polo na zem, aby si ju preukzatene lepie uchopil. Prli siln uchopenie, ktor by znilo hodnotu zveri, ako aj prli vhav uchopenie, sa povauj za chyby. Za makanie a klbanie pernatej zveri sa zniuje bodov hodnotenie.
Znmka sa zniuje aj za ast opakovanie povelov vodia alebo zbytone dlh dranie zveri psom.

6. SLIEDENIE A RADOS Z PRCE

Posudzuje sa pri slieden v lese a na poli pred a pri dohadvan zveri. Hodnot sa temperament, vdr psa a jeho snaha o efektvnu a samostatn innos pri hadan zveri. Zsadne sa vyaduje vniv a s radosou pracujci retriever, ktorho snahou je preukzatene sa dosta do kontaktu so zverou. Hodnotenie sa zniuje za neradostn a pomal plnenie povelov, nezujem o zver.
Diskusia(0)
Dokumenty na stiahnutie

SkusobnyPoriadokPreSkusky_MP_a_retrivrov_3_5_2013.pdf
Vyhadvanie
happy dog
Spravodaj 2018/2
Spravodaj 2018/1
Spravodaj 2017/2